Punkrock made in Slovakia volume 3

Na albume sa podieľali: ...
Vydavateľ: Universal
Rok vydania: 2002

2002 Národná Obroda

Z antológie slovenského punkrocku je už trilógia - Najnovšia kompilácia s podtitulom Black Hits mapuje rytmus revolty s vplyvmi reggae a ešte nemusí byť posledná.

Pod týmto mottom kompilačného radu Punk Rock Made In Slovakia vol. 1-3 sa za posledné dva roky na troch albumoch podarilo reprezentatívne zmapovať domácu punkrockovú scénu od jej kolísky, datujúcej sa koncom 70. rokov, až po súčasnosť. „Dôvod bol čisto prozaický. Strašne ma štvalo, že na Slovensku existuje punková scéna už viac ako 20 rokov, a všetci sa ustavične tvárili, akoby tu punkrock ani nebol. Navyše bolo hanbou, že české vydavateľstvá už od revolúcie vydávali veľa punkových výberoviek, na ktorých boli dokonca zaradené aj slovenské skupiny, a u nás to vyzeralo, že tu nič nie je. Vychádzali síce radové albumy skupín ako Davová psychóza alebo Zóna A, ale kompilácia, ktorá by mapovala aj interpretov, čo nemali tú možnosť nahrať platňu, stále chýbala,“ zdôvodňuje svoj impulz a rozhodnutie producent celej antológie Vlado Lamo Lamoš, ktorý pri zostavovaní zúročil predovšetkým bohatý súkromný archív.

Z JEDNÉHO BOLI TRI

Pôvodným zámerom bolo vydať jeden album, ktorý by zachytil celé obdobie vývoja slovenského punkrocku. „Chronológia sa však ustavične rozširovala o ďalšie skupiny a jeden disk nestačil. Kompilácia tak napokon narástla na trilógiu a uzavrela ju až tretia časť výberu. Mrzí ma však, že ešte stále je dosť kapiel, ktoré sa na albumy nezmestili, a preto uvidíme, ako sa vyvinie situácia. Otvorene poviem, je to o peniazoch a predaji - čo je na Slovensku dosť bieda. Ale ak sa bude trojka predávať tak dobre ako predchádzajúce dva diely, môžeme uvažovať aj o štvorke,“ predpovedá Lamoš.

Kým jednotka sa pred dvoma rokmi venovala klasic- kému punkrocku i aktuálnemu neopunku a dvojka sa vlani väčšmi upriamila na štýl hardcore, tohtoročný album Punk Rock Made In Slovakia vol. 3 nesie podtitul Black Hits (Čierne hity) . „Možno to veľa ľudí zarazí, ale okrajovo som sa zameral na skutočnosť, že veľa punkových skupín čerpalo vo svojej tvorbe z reggae,“ vysvetľuje producent netradičnú kombináciu. Na CD je celkovo zastúpených 26 skupín s 29 skladbami - po dve majú legendárna Davová psychóza, rovnako bratislavská formácia Spray a žilinsko-martinská Brigada.

O VLNE NEOPUNKU

Chodiaca encyklopédia v Lamošovom tele vie o pôvodnej filozofii punkrocku i jej nových smeroch svoje. „Veľa ľudí si myslí, že neopunk, ktorý prišiel v 90. rokoch, je tou pravou novou vlnou. To vôbec nie je pravda. Množstvo mladých kapiel dnes nadväzuje na klasický punkrock 70. rokov a diametrálne ho rozširuje o viacero vplyvov. Vnášajú doň súčasné trendy počnúc hardcoreom cez funkové či džezové fúzie až po folkpunkové alebo tzv. rockandpunkové skupiny zamerané na rokenrol, ktoré takisto nie sú výnimkou. Práve tým je punkrock bohatší a nazdávam sa, že aj bližší mladším poslucháčom,“ tvrdí.

Neodmieta však poznámku, že neopunková vlna zvýraznila komerčný rozmer a tradičný žáner melodicky posunula do iných rovín. „Museli by sme sa vrátiť do Ameriky začiatkom 80. rokov, keď vznikla skupina Bad Religion, ktorá sa nechtiac stala pionierom neopunku a akýmsi idolom pre ďalšie kapely, čo ju - podobne ako napríklad skupinu Bad Brains - začali kopírovať. Sama sa však od neopunkového zvuku dištancovala. Do komerčnejšej podoby sa to vyformovalo preto, lebo hudobnej stanici MTV, ktorá dovtedy punkrockovej hudbe veľký priestor nedávala, začal tento melodický zvuk vyhovovať a postupne ho presadzovala. Tak sa stal punkrock akoby komerčnejší.“

Sú však tínedžerskí fanúšikovia, u ktorých vzápätí vyvolal záujem, prijateľnými partnermi pre ortodoxných pamätníkov? „Musím priznať, že podstata punkovej výpovede sa v mnohých prípadoch zachovala. Mladé skupiny, ktoré hrajú podľa vzoru starej klasiky, majú vo svojich textoch stále o čom rozprávať - o sociálnej situácii, nezamestnanosti, antipolitike, ekológii... To sa však, samozrejme, netýka neopunkových skupín, ktoré sa zaoberajú bežnými starosťami tínedžera. Práve nimi oslovili širší záber ľudí, ktorým boli lásky a problémy bližšie ako revolta a protest,“ dodáva Lamoš.

BOJUJÚ O PRIESTOR

Paradoxne, progres dnes podľa Lamoša jednoznačne predstavujú legendy, ktoré zotrvali na scéne. „Davová psychóza a Zóna A. Potešilo ma však, že prostredníctvom týchto kompilácií sa znovu dali dokopy Mladé rozlety alebo Spray. Zároveň je veľa mladých kapiel, ako napríklad Sitňan zo Žiaru nad Hronom či Šibenica z Liptovského Mikuláša, ktoré idú v šľapajách starých vzorov a nadväzujú na tradíciu.“

Za stagnáciu neoznačuje hudbu Davovej psychózy, ktorá sa už v roku 1987 vyformovala z jadra dodnes nedocenenej Kóty 22, ani jej gitarista Marcel Duchoň. „Punkrockovú scénu sme nikdy nebrali ako naše výhradné prostredie,“ reaguje na otázku, ako sa Davová psychóza cíti v teritóriu, ktoré už po jej boku okupujú noví interpreti. „Aj my sami sme prešli rôznymi vplyvmi. Stále chceme robiť v podstate tvrdú punkovú, ale zároveň melodickú hudbu, ktorá má šťavu,“ priznáva Duchoň. Koncertný priestor na punkrock hodnotí ako mizerný. „Táto scéna odjakživa patrila do subkultúry a vždy bojovala o svoje miesto. Vo veľkých mestách je to otázka peňazí a oveľa ľahšie sa dá koncertovať na vidieku. Kým v Čechách sa nájde priestor doslova v každej krčme, u nás pre to ľudia nemajú pochopenie.“ Pravidlo potvrdí v septembri výnimka v podobe oficiálneho krstu tretej kompilácie, na ktorom by mala naživo vystúpiť asi desiatka zúčastnených skupín.

„Punková societa nemá za úlohu zmeniť spoločnosť a jej zvrátené fungovanie. Na to sú tu platení ľudia, ktorí na to kašlú. Punk je len nastaveným zrkadlom, ktoré ukazuje realitu nášho bytia. Ten, kto ním pohŕda, je ten, kto nechce vidieť skutočnosť, v ktorej sám žije!“

 Hore | Späť