Ani totalitný režim nezničí odpor a už vôbec nie punkové skupiny

Ani totalitný režim nezničí odpor a už vôbec nie punkové skupiny. Ľudia v Československu museli byť buď disidenti, alebo červení. Človek mohol takisto patriť k niekomu v strede. To však nebol prípad punkových skupín. Hrať v punkovej skupine chcelo guráž a značnú dávku drzosti. Nie každý si predsa vedel robiť neslušné vtipy na účet rôznych zoskupení vyššej štátnej moci. Medzi nich patrila aj slovenská skupina Zóna A. V Československu samozrejme neboli jediní, česi disponovali napríklad skupinou Tři sestry. Zóna A stavala na skupine Paradox, ktorá vznikla v roku 1980. Zo začiatku hrávali piesne punkových skupín zo Západu (Clash, Sham 69, Ramones), ako aj zpunkovaných hitov od Olympicu, Kryla... Svoj prvý oficiálny koncert skupina odohráva až na obvodnej prehliadke amatérskych kapiel v roku 1983. Do programu im vtedy skočila Koňýkova (Peter Schredl) vojna. Toho roku nastáva v skupine organizačná zmena a keďže Rasťo Štiglic (basa) odchádza študovať, nahrádza ho Miro Kolečáni "Koleso". O rok neskôr však odchádza Koleso do Ex-Tipu, ďaľšej výraznej punkovej skupiny. Keďže odchádza aj Mäkký Pes (Laco Vincze - bicie), priberajú Petra Huriga "Oziho" z Ex-Tipu. V tom čase sa k nim pridávajú aj Sveťo Korbel (gitara) a Braňo Alex (basa). Takisto menia názov z Paradoxu na Zónu A. V novej zostave hrajú prvýkrát v júli 1984 v Lamači, čo bolo jediné miesto v Bratislave, kde mohli punkové skupiny hrávať. Po koncerte, kde predskakovali Abraxasu, natočila televízia film "Zóna A". Nebol však nikdy odvysielaný, pretože podľa niektorých predstaviteľov KSS bol nevhodný pre socialistickú mládež . V júni 1985 sa objavuje prvé demo so skladbou "Pivo". Komunisti však nenechali nič na náhodu a vďaka silným protipunkovým opatreniam bolo skupine na trinásť mesiacov zakázané koncertovať. Takisto boli na čiernej listine ako väčšina punkových skupín. Koncert v Poľsku im bol samozrejme znemožnený odobratím pasov. V tom čase sa takmer rozpadli všetky bratislavské punkové skupiny. V tom období už Zóna A nahráva demo "Potopa" s hitom "Kde je Jozef Mengele?". Ďaľší koncert majú až v septembri 1986 pod tajným názvom ZA. V októbri 1986 na prehliadke "Šanca 86" hrajú už ako Zóna A. V apríli 1987 účinkujú na "Rockovom kolotoči". Tento ich rýchly vzostup nezastavili ani početné policajné akcie. Vo februári 1988 odchádza Sveťo a skupina nahráva už svoje tretie demo "Útok na špicu hitparády" a v apríli nahrávajú skladbu pre film "Iba deň" v režii K.Hečka. Problémy sa však nevyhýbajú nikomu a tak je len logické, že keď Koňýk vystupuje na koncerte v uniforme VB začína sa všetko odznovu. V lete roku 1988 nahrávajú štvrté demo "Všetko je dnes OK". Z toho obdobia je známe hlavne ich kontroverzné vystúpenie v Triangli. Súbežne s tým natáča P.Sedlák film "Nezmeníme sa!", ktorý však putuje do trezoru a na obrazovky sa dostáva až v roku 1990. V októbri 1989 hrajú na festivale "Punkden", v decembri na benefičnom koncerte pre Občianske Fórum a Verejnosť Proti Násiliu. Začiatkom roku 1990 odchádza Braňo, ktorý berie aj Oziho a zakladajú Slobodnú Európu. Svoj prvý oficiálny album vydávajú až v apríli 1990 pod názvom "Potopa". V máji 1991 odohrávajú miniturné po Taliansku. Od roku 1991 hrá Zóna A s basákom Lumpom a bubeníkom Mikim. V tejto zostave nahrali svoj asi komerčne najúspešnejší singel "Ľudia v pohybe" z roku 1996. od vydania potopy však skupina nebola ničím výrazná a veľa ľudí ju odsudzuje pre ich príliš komerčný prístup. Minulý rok vydali singel "Prečo". Aj keď sú Zóna A legenda a každý si ich váži, väčšina mladých punkerov sa orientuje na menej obohraté skupiny. Zóna A však ukázala smer a vyšľapala chodník, za čo jej môžu byť mnohé mladé skupiny vďačné.

 Hore | Späť