(27.
06. 2000)
Máme
stabilné zamestnania, a tak sa nám ťažko spieva o nezamestnaných
(www.narodnaobroda.sk)
Už štyri roky uplynuli od vydania posledného radového albumu slovenskej punkovej stálice Zóny A, a tak si chalani povedali, že je najvyšší čas konečne spraviť štvrtý album. Ten v týchto dňoch vychádza s príznačným názvom Nikto nevie jak to dopadne (EMI Monitor, 2000) a hneď po jeho letmom vypočutí zistíte, že Zóna A - to je stále ten živý a melodický punk, ako ho poznáme z čias Puf a Muf , ale zistíte aj to, že akoby vymizla z inak nápaditých textov ostrá kritickosť. „Chalani sa tomu veľmi netešia, ale väčšinu textov robím ja a tentoraz som písal o tom, čo ma trápi alebo trápilo. Mal som také rozchodové a rozvodové obdobia a vôbec ma netrápilo, či niekto schválil nejaký zákon. Nebudem spievať a robiť texty nasilu o niečom, aj keď to niekto očakáva,“ vysvetľuje túto zmenu líder kapely Koňýk. „Taktiež si žijeme celkom na úrovni, máme stabilné zamestnania, aj keď boháči nie sme, a potom sa nám ťažko spieva o nezamestnaných.“
Príjemným
oživením albumu sú netradičné nástroje, ako klavír Jara Filipa, trúbka, trombón
či dokonca husle a viola. „Ani tu nebol názor jednoznačný a chalani sa netvárili
zrovna nadšene.
- S Polemicom sme však už spolupracovali aj na
minulom albume a nakoniec sa to ukázalo ako príjemné spestrenie. Do budúcnosti
niečo také však rozširovať nebudeme, to by zrazu Jaro Filip odohral celý album,“
tvrdí Koňýk.
S najlepším nápadom skupina vyrukovala pri obale CD, ktorý má na svedomí
najznámejší slovenský kreslič comicsov Jožo Danglár.
- „Danglára som našiel ja,“ chváli sa Koňýk.
„Stretli sme sa raz pred dvomi rokmi v krčme a padli sme si do oka. Obaja sme
boli dosť v nálade. Najprv sa ma pýtal, či nechcem dostať, ale potom sme sa
začali rozprávať. Vtedy z toho bola iba taká klasická opilecká dohoda, ale keď
som mu po dvoch rokoch zavolal, na všetko sa pamätal a spravil takýto výborný
obal. Nevybrali sme si ho preto, že dobre kreslí, ale preto, že je taký ako my.
Kašle na všetko, robotu má iba ako nutné zlo, aby sa uživil, a robí si to, čo ho
baví.“
A J. Danglár
je vraj jeden z dvoch kandidátov na krstného otca tohto nosiča. Druhý prichádza
do úvahy Michal Kováč ml., ktorý už mal túto úlohu prevziať pred štyrmi rokmi, a
hoci najprv súhlasil, potom cúvol. Na otázku prečo práve M. Kováč ml. mi dal
Koňýk jasnú odpoveď:
- „Bol to kedysi veľký punkáč.“ Krst by sa mal
uskutočniť niekedy prvý júlový týždeň, a to priamo na lodi plaviacej sa po
Dunaji, kde skupina odohrá živý koncert. „Dúfame, že to vyjde, pretože prvýkrát
v živote zháňame sponzora,“ tvrdia chalani.
Zónu A si počas leta môžete vypočuť napríklad na
festivaloch Pohoda a Revište. Inak sa vraj objavujú najmä v Čechách.
- „Robíme také dvojdňové výjazdy, pretože viac by
sme naraz nezvládli,“ tvrdí s úsmevom bubeník Mikko. „Ako napríklad naše
minuloročné účinkovanie na festivale Eurotrialóg v moravskom Mikulove. Mali sme
neprozreteľne veľký časový úsek od príchodu na festival do samotného vystúpenia
a usporiadatelia spravili tiež chybu, že nám dali len dve jedenapollitrovky
červeného moku, čo sa nám zdalo málo, a tak sme si rovnaké množstvo prikúpili.
Po takejto ‚príprave‘ sme vyšli na pódium a hneď prvú pesničku sme vraj začínali
hrať na štvrtýkrát. No to si ja už nepamätám.“
- „Ja som
počas vystúpenia padol a zlomil si nos, takže som bol celý od krvi,“ spomína si
basák Lump. „Najväčšia sranda však bola, že jednu našu pieseň, ktorú sme
skutočne hrali prvýkrát v živote, s nami spieval Tony Ducháček zo skupiny Garage.
Ten bol na tom podobne ako my a bol teda jediný, komu sa to páčilo. Nemal šancu
nikdy predtým tú skladbu počuť, ale aj tak to absolútne sedelo, trafil melódiu
aj refrén,“ dodáva Koňýk.
- „Naše vystúpenie sa skončilo po dvadsiatich minútach, keď nás museli sťahovať
z pódia a Mikkovi držali ruky, keďže ešte pár minút po tom, ako sme my prestali
hrať, on stále bubnoval. Je to čudné, ale na ďalší ročník nás už nepozvali,“
tvrdia chalani svorne.