(December 2004)
Cut´n´paste vs. ŠTB
(Zine: Just DIY)
- www.prasopal.sk

Ak by ste sa vydali pátrať po stopách o prvých zmienkach fungovania punku na Slovensku, skôr či neskôr narazíte aj na pojem In Flagranti spojený s osobou Koňýka. V súčasnosti sa jeho meno skloňuje hlavne v súvislosti s incidentom Zóny v pražskej Stromovke. Málokto ale asi vie, že sa okrem účinkovania v tejto skupine tiež podieľal na tvorbe jedného vôbec z prvých predrevolučných slovenských plátkov orientovaných na punkovú muzičku. Hoci zo začiatku to vyzeralo, že vám nebudeme vedieť priblížiť grafický design tohoto dnes už legendárneho skvostu, nakoľko niektoré z jeho vecí ako sám tvrdí „nesmú opustiť jeho izbu a In Flagranti medzi ne žiaľ patrí“, nakoniec nám zopár ukážok predsa len poskytol, za čo mu patrí naše poďakovanie. Písal sa rok 1987, časopis sa volal In Flagranti a Koňýka som spovedal práve o súvislostiach s jeho tvorbou.

JustDIY: Na začiatok by bolo dobré, keby si nám opísal atmosféru v akej punkrock fungoval pred ´89im pre tých, ktorí si to možno dnes nevedia dobre predstaviť.

Koňýk: Och, tak to je dosť zložité. Každopádne bola ale tá atmosféra dosť odlišná od tej, aká panuje v dnešnej punkovej scéne. Hlavným rozdielom bola tá nesloboda, to že si stále musel „bojovať“ so štátnou mocou, stále nad tebou visela hrozba, že koncert bude zrušený, že budeš zadržaný, vypočúvaný, zoberú ti náramky, opasok, budeš ostrihaný, zbitý...

Bola to stále taká hra na skrývačku a každý koncert, ktorý sa nám podarilo odohrať, alebo navštíviť a skončil bez zásahu polície sme vnímali ako také naše víťazstvo. Druhou rozdielnou vecou bola takmer úplná absencia dnes všadeprítomného byznisu v scéne. Maximálne sa nahrávali kazety „za pivo“. Punkové platne sa predávali až neziskovo, v podstate len na „čiernych“ burzách. A tretia vec bola, že ľudia držali oveľa viacej pokope. Či to boli punkáči, skini, depešáci, metalisti... všetci sme mali spoločného nepriateľa - komunistický režim.

JustDIY: Viem, že v tej dobe bolo dosť náročné vydať niečo len tak na papier bez toho, aby sa to nedostalo do nepovolaných rúk. Mal si kvôli zameraniu In Flagranti niekedy nejaké problémy s vtedajšou vládnou mocou a jej represívnymi zložkami? Byť punk zrovna nebolo to, čo bolo v tej dobe nejakou výhodou.

Koňýk: Náročné to teda bolo. Prvých 9 čísiel som ťukal na stroji na tenučký preklepový papier. Tak mohlo byť z každého čísla 6 kópií, tá piata a šiesta sa už ale dala čítať dosť obtiažne. Ľudia si to ale navzájom požičiavali, prefocovali, (existovali otrasné kopírky, ktoré fotili na taký šedý papier), niektorí si to dokonca prepisovali. Na vlastné oči som videl „knihu“ do ktorej si všetky čísla In Flagranti vlastnoručne prepísal jeden z prvých bratislavských punkerov - Billy. To som čumel.

Čo sa týka polície, našla nejaké kusy u niektorých z asi 40 ľudí ktorých zadržali po našom neslávnom koncerte v Horskom parku v septembri 1987. Tak mali na mňa k „organizovaniu nepovoleného zhromaždenia“, „nepovolenému podnikaniu“ ešte aj „vydávanie a šírenie nepovolených tlačovín“. Na výsluchoch sa mi „zlí“ konzervatívni eštébaci vyhrážali basou, ostatných členov Zóny ako aj ostatných zúčastnených kapiel, (Krach,Barbus,Tlak) že vyhodia zo školy (mladší sa na školu nedostanú...) a roboty. Na ďalšie výsluchy ma zobral „dobrý prestavbový“ eštebák, ten mi navrhol, že nič z toho sa nestane, ak mu len podpíšem, že ďalšie koncerty Zóny mu dopredu nahlásim a keď vydám nové In Flagranti, tak mu ho doručím. Hádaj ako to dopadlo?

JustDIY: Pamätáš si približný dátum, kedy si začal s vydávaním In Flagranti a koľko vyšlo dokopy čísel?

Koňýk: 1.číslo vyšlo vo februári 1987, 12.číslo v novembri 1989 a posledná bola 15. v marci 1991.

JustDIY: Priblížiš nám obsah?

Koňýk: Ak sa pozeráš na In Flagranti dnešnými očami nie je to žiadna sláva. 90% možno viac, tvoria poprekladané články z anglických a nemeckých hudobných časopisov: Sounds, Record Mirror, Melody Maker, New Musical Express, ale aj Bravo(!) a poľský Non stop. Potom tam sú nejaké preklady textov, pár mojich recenzií koncertov ktoré som navštívil. Pozrime napríklad číslo 6 (október 87): Moje recenzie na festival v poľskom Jarocine, na koncert Toten Hosen v Plzni a na ten koncert v Horskom parku (ináč ten sa končí peknou vetou: „pozajtra som znovu predvolaný na VB.“), dlhý článok o koncerte UK Subs v Poľsku 1983, recenzie koncertov a platní z r.1978: Adverts, Wire, Doctors of Madness, Ramones, Richard Hell, Rezillos, Sham 69, Generation X, 999, Vicious White Kids, rozhovory s Iggy Popom, Siouxsie, Jah Wobblom (PIL), články o Clash, Saints, Sham 69, X Ray Spex, Skids, Gang of Four..., treba ale upozorniť na to, že tie preklady sú veľmi amatérske, presnejšie povedané úbohé. Na angličtinu a nemčinu som chodil len na základnej škole 2-3 roky a tak to aj vyzerá. Pekne slovník a jedeš, keď sa objavili príliš zložité spojenia, tak som ich radšej jednoducho vypustil.

JustDIY:Ak si dobre vybavujem, v jednom z čísel bol okrem textov Zóny A rozhovor s Bandiera Rossa (dúfam, že sa nepletiem). Čo to bolo za kapelu, ako si sa ku nim dostal a v akom jazyku si s nimi robil ten spomínaný rozhovor? S akými inými kapelami z toho obdobia si robil ešte rozhovory?

Koňýk: Rozhovor s touto kapelou som veru nerobil, ani ju nepoznám. Rozhovory s kapelami som si nemohol dovoliť robiť kvôli vyššie uvedeným problémom s eštébé. Jediný rozhovor som spravil až v novembri 89 s Lord Alex a Mladými rozletmi.

JustDIY: Teraz trochu ku technickej stránke. Čísla, s ktorými som sa stretol boli robené/písané rukou. Koľko trvalo, kým si zosmolil jedno také číslo? Pomáhal ti pri jeho tvorbe niekto? Preklady a pod.?

Koňýk: Až do čísla 9 som ich písal na stroji v robote, keď som robil elektromechanika na železnici. Za hodinku som si splnil svoju normu a potom už sme spali, hrali karty a ja som teda trávil ten čas užitočnejšie (?) a robil som tam aj všetky tie preklady. Spočiatku mi trvalo 1 číslo asi 2 mesiace, v roku 1987 som zosmolil (trefný výraz!) 6 čísiel. Neskôr sa to pretiahlo na asi 5 mesiacov, nepamätam sa prečo. Rukou som začal písať od začiatku 1989, keď som začal „pracovať“ ako nočný vrátnik. Tam už som nielenže nemusel pracovať, ale ani vstávať do roboty! V roku 1990 som už vydal len 2 čísla a posledné v 1991. Pri sťahovaní v 1999 som našiel rozrobené 16 číslo, tak som ho zo srandy dokončil a poslal tým starým kamošom, ktorým som ho posielal aj kedysi. Boli prekvapení,he he. Myslím, že som si všetko robil sám, možno dáke 1-2 preklady a sem tam mi niekto pomohol s xeroxom.

JustDIY: Ako si množil tento samizdat? Viem, že vojaci mali k dispozícii nejaké malé tlačiarne, na ktorých tlačili svoje interné materiály spôsobom, ktorý sa dal v podstate zneužiť na podobné účely. Ja sám mám podnes takto vydanú Farmu zvierat od Orwella. Využíval si ty niečo podobné? Aký bol náklad a cena In Flagranti? Koľko mal strán?

Koňýk: Prvé čísla mali náklad tých šesť kusov, neskôr keď sa už dalo dostať ku xeroxu, tak 20-30. Ku koncu sa mi podarilo dostať sa k 50 ks. Cena bola 1-2 pivá v Mamute, alebo 10 až 25,-Kčs myslím, záležalo na počte strán. Ten bol tak medzi 15-25, až na posledné 2 čísla, tie mali len 10.

JustDIY: V telefóne si mi spomínal, že v období krátko po ´89-om vychádzal na Slovensku ešte jeden podobne zameraný plátok - Pogo Journal, ktorý vydával Vlado Lamoš. Nespolupracovali ste? Spomenieš si aj na nejaké iné časopisy s punkovou tematikou nielen z vtedajšej ČSSR?

Koňýk: Pogo journal začal asi (to len tipujem) koncom 1988. Boli sme kamoši, ale nespolupracovali sme. On to začal brať tak dosť vážne, akože on je novinár, a to ja som také ambície nemal, robil som to hlavne preto, že som sa v tých robotách nudil. No a keď som si tie články poprekladal pre seba, tak prečo by si to nemohli prečítať aj druhí? Aspoň sa tým trochu zlepší aj informovanosť tunajšej scény, ktorá teda bola dosť mizerná, sám som vedel anglicky a nemecky slabo, ale väčšina ostatných vôbec. V Čechách bolo dosť rôznych fanzinov, aj som si ich s nimi vzmieňal, ale na názvy si už teraz nespomeniem. Žiadny z nich mi totiž ani bohvieko neprirástol k srdcu.

JustDIY: V Čechách vychádzal dosť kvalitný fanzin Sračka. Stretol si sa s ním niekedy alebo s jeho vydavateľom?

Koňýk: Hej, to bol práve jeden z tých, s ktorými sme si chvíľu vymieňali kópie. Aj sme si tuším dopisovali, ale nestretli. Nevolali sa tí vydavatelia bratia Ježkové?

JustDIY: Čítaš ešte v súčasnosti nejaké punkovo orientované časáky, vedel by si nejaký doporučiť? Počul som, že si jednu dobu pomáhal s distribuovaním Bulldogu na Slovensku. Je to pravda?

Koňýk: Áno, pomáhal som s distribúciou Bulldogu v začiatkoch, potom to prebral Filter, robil to lepšie a má viac kamošov medzi skinmi. Ale okrem neho čítam pravidelnejšie už len výborný Splinter. Teda z domácich. Je to preto, lebo vačšina CS „punkových“ zinov je na mňa príliš politická. Zo zahraničných mám najradšej Ox a Moloko Plus. Plastic Bomb je už pre mňa moc politický. MRR zase moc americký. Veľmi dobrá je poľská Garáž. Myslím, že ale fanzinová scéna pomaly, ale isto vymiera. A to je veľká škoda. Ich miesto zaberá ten odporný výmysel - Internet. Keď chce niekto vydávať dobrý fanzin musí na to mať dosť schopností, inteligencie, rozhľadu, musí mať dosť lásky ku scéne (alebo dosť nenávisti, v horšom prípade...) musí tomu obetovať kopu času a peňazí. Na rozdiel od toho, naťukať dáke sračky do hlúpeho internetového fóra dokáže hociaký zakomplexovaný dement.

JustDIY: Punk podľa mňa bol, je a bude revoltou. Ak by si  predsa len dnes vydával nejaký fanzin, držal by si sa v ňom striktne iba hudobnej stránky veci alebo sem-tam do neho zamiešal aj niečo iné,  napr. politiku?

Koňýk: Čo ja viem, ako je to s tou revoltou? Ja mám rád najmä kapely, ktoré bohviekoľko revolty nenarobili: The Boys, Ramones, Barracudas, Buzzcocks, Undertones... aj keď hudobne asi áno, hlavne Ramones. Je to veľmi ťažké, posúdiť, že toto je punk a toto nie. Minulý rok som bol vo Viedni na koncerte Honest John Plain + Amigos. Bývalý gitarista The Boys + ex-basák Chelsea hrali pred asi 20 ľuďmi. Hral normálne pesničky o babách, o svojich problémoch, o svojom detstve. Ale hral a spieval to tak presvedčivo, že si mu musel veriť každé slovo. Škoda, že nemohli doraziť sem, chceli 300 Euro...(“keď nebudú ľudia, tak sa dohodneme“). To je pre mňa stokrát väčší punk, než dáka mladá americká kapelka, zoberme napríklad Anti Flag, všetky pesničky plné revolúcie, ale ja tam medzi riadkami stále čítam $$$...

To som sa nejako rozbehol, sorry. Kebyže predsa fanzin vydávam? Nó, ťažká otázka. Asi by bolo lepšie vydávať dva ziny, jeden o hudbe (o politike by tam bolo len veľmi okrajovo)  a druhý o politike (a o hudbe by tam nebolo vôbec).

JustDIY: Existujú ešte nejaké výtlačky In Flagranti u teba v šuflíku? Napadlo ti niekedy In Flagranti obnoviť alebo pre punx, ktorí si ho pamätajú zostane navždy iba legendou?

Koňýk: Sorry, neostalo nič. Nemal som ani jeden kus, až pred niekoľkými rokmi som si ich odfotil od Leďa a zviazal. Obnoviť vydávanie veru neplánujem, viem aká je to nedocenená drina.

JustDIY: Ok, díky moc za odpovede.

Autor: -nd-

 Hore | Späť