Beznádejne vypredaný klub Butterfly v Košiciach hostil na sklonku minulého týždňa vo svojich priestoroch dve stále aktívne legendy domácej punkovej scény, Slobodnú Európu a Zónu A, plus špeciálneho hosťa v úlohe predskokana, skupinu KSS. Zóna a ´Slobodka´ sa v metropole východu predstavili v rámci spoločného česko-slovenského turné s názvom „35 rokov punku, chaosu a pakárne na Slovensku“ organizovaného pri príležitosti okrúhlych výročí oboch formácií – 15. výročia vzniku Slobodnej Európy a dvoch dekád pôsobenia Zóny A na domácej hudobnej scéne. Keďže obe skupiny vystúpili v Košiciach po viac ako desiatich rokoch, vysoká návštevnosť nebola žiadnym prekvapením.

Aj napriek temer nedýchateľnej atmosfére (organizátori sa nakoniec rozhodli urobiť radosť aj tým fanúšikom, ktorí smutne postávali na schodisku pred klubom a do jeho priestorov nakoniec pustili ešte o pár desiatok duší nad kapacitu klubu viac) sa Koňýk (spev), Lump (basa), Revo (gitara) a Miko (bicie) predstavili v metropole východu vo skvelej forme. Síce nie životnej, čo bolo vzhľadom na spomínaný stav v klube v celku pochopiteľné, v každom prípade však so setom, ktorý rozhýbal snáď všetko, čo malo ruky a nohy. Koňýk a spol. dorážali skvelo reagujúce košické publikum , poriadne vyčerpané po skvelom vystúpení Whiskyho bandy (ktoré však napriek tomu vytvorilo v sále počas vystúpení všetkých účinkujúcich ozaj vynikajúcu atmosféru) ako notoricky známymi evergreenmi (ktoré je tu snáď úplne zbytočné vymenúvavať), tak i novinkami zo svojho posledného albumu s názvom „Na predaj“, ktorý uzrel svetlo sveta pod hlavičkou frontmanovho labelu Inflagranti Records.

Ešte predtým, ako to v Butterfly celé vypuklo sme Zóne A položili niekoľko otázok.

Pokiaľ sa dobre pamätám, kedysi ste do Košíc chodili radi a pomerne často. Dnes tu hráte po zhruba desaťročnej pauze. Čím si vysvetľujete, že sa tie kontakty v priebehu rokov tak popretŕhali?

Lump: „Kedy sme tu hrali naposledy? Pred 10 rokmi? Dôvod je jednoduchý – nikto nás sem nevolal.“

Váš nedávny výročný koncert v bratislavskom Babylone, na ktorom sa so Zónou predstavili aj jej bývalí členovia zožal medzi fanúšikmi, pochopiteľne, obrovský úspech. Nerozmýšľali ste nad tým, potešiť aj tých fanúšikov, ktorí sa z najrôznejších príčin nemohli zúčastniť tohto bratislavského koncertu a uskutočniť v tejto zostave aspoň niekoľko vystúpení aj mimo hlavného mesta?

Koňýk: „Nie, nerozmýšľali sme nad tým. Išlo vyslovene o jednorázovú akciu.“

Váš nový album „Na predaj“ sa krátko po vydaní vyšplhal medzi najpredávanejšie albumy na Slovensku. Prekvapilo vás to?

Lump: „Nie (smiech). Ale trocha možno áno.“

„Na predaj“ uzrel svetlo sveta pod hlavičkou vášho, respektíve Koňýkovho vydavateľstva Inflagranti Records. Čo bolo vlastne dôvodom vášho odchodu od EMI?

Lump: „Odišli sme od nich preto, lebo to boli klamári. A hlavne nikto z nich nemal vo veciach prehľad, zaujímal ich len predaj...“

Vydávať pri pomeroch na tunajšom hudobnom trhu album ´na vlastné tričko´ však predstavuje určité riziko, už len vzhľadom na to, že investované financie sa jednoducho nemusia vrátiť. Nehovoriac o tom, že iba máloktorá kapela si vlastnou cestou dokáže zabezpečiť dobré promotion...

Koňýk: „Nerobil som absolútne žiadne promotion. Jedno cédečko som dal Bálikovi zo SME, druhé Frenkymu z Korzára a to je všetko... Žiadne rádiá, žiadne televízie, skrátka nič. Máme to šťastie, že sme známa kapela a informácie o novom albume sa medzi fanúšikmi šíria aj bez nejakej veľkej reklamy. Čo sa financií týka, jednoducho som si požičal peniaze od kamarátov. Napríklad Miko mi požičal tridsať tisíc, dcéra dvadsať, frajerka tridsať... Dokopy to stálo nejakých dvesto litrov. Už je to ale pomaly splatené, takže je to v pohode. Aj čosi zarobíme, takže môžeme byť spokojní.“

Máte ešte vôbec po tých rokoch nejaké ambície posúvať vašu produkciu niekam ďalej, vyvíjať sa? Alebo ste spokojní s pohybom medzi presne stanovenými mantinelmi?

Lump: „Kam by sme sa mali vyvíjať? My sa nepotrebujeme nikam vyvíjať. Robíme hudbu, ktorá nás baví, to je všetko. Sme stále tam, kde sme boli.“

Keď som sa pred časom zhováral s vašim bývalým gitaristom Leďom, ako jeden z dôvodov svojho odchodu zo skupiny uviedol, že Zóna A podľa neho už dlhšie stagnuje...

Lump: „To je jeho názor. Podľa neho možno stagnovala. Neviem, kam to on chcel posúvať. Ja si myslím, že jeho odchod z kapely bol spôsobený niečím iným, ako tým, že by kapela stagnovala... Skôr v tom boli nejaké vnútorné nezhody.“

Postupom rokov ale výrazne rozširujete rozostupy medzi jednotlivými albumami. Čím to je? Únavou?

Koňýk: „Je to celé o tom, že nemáme potrebu vydávať albumy v nejakých pravidelných časových obdobiach. Stane sa napríklad, že v ten a ten deň máme mať skúšku, no potom si uvedomíme, že sa nám na tú skúšku vôbec nechce ísť, tak ju jednoducho zrušíme. Áno, Leďo chcel, aby sme skúšali častejšie, no nám sa nechcelo. My sme úplne spokojní, ak je to celé na úrovni zábavy. Myslím, že jeden album za tri, štyri roky je úplne optimálne.“

Lump: „Určite to nechceme robiť z povinnosti.“

Napriek tomu mám pocit, že v minulosti ste na muziku kládli o čosi väčší dôraz...

Lump: „Ako som už spomínal... Možno nás to niekedy v budúcnosti chytí a začneme nejako experimentovať, ale zatiaľ...“

Koňýk: „Hráme klasický punk ´77. To je hudba, ktorá nás baví, nemáme chuť nejako experimentovať. Nemyslím si, že by sme to celé vôbec niekedy brali nejako vážne. Teda aspoň ja osobne som to nikdy nebral vážne, rovnako, ako seba, ani túto kapelu. Nikdy som nemal pocit, že by sme sa mali snažiť sa za každú cenu niekam dostať. Ako vravím, v prvom rade išlo vždy o zábavu a tak tomu je dodnes. Samozrejme, to teraz neznamená, že sa pred koncertom ožerieme tak, že nebudeme schopní hrať. Predsa len, určitá zodpovednosť voči publiku tu je, ale inak...““

Lump: „Navyše ak máme problém s tým zahrať aj tie jednoduché veci... (smiech).“

Čím to je, že vo vašich textoch rokmi akosi ubúda rebélie?

Lump: „Máme dvadsať rokov v kuse spievať o tom, že policajti sú na pi.u, že celý svet je na pi.u stále dookola? My sa radi bavíme.“

Koňýk, aký je vlastne tvoj pohľad, ako znalca, na domácu punkovú scénu? Pôsobia na nej nejaké kapely, ktoré by ťa niečím zaujali?

Koňýk: „Takmer so všetkými kapelami, ktoré poznáme sme kamaráti. Sú kapely, ktorým sa snažíme trocha pomôcť. Napríklad takým Happy Cocks, ktorí sú nám, respektíve štýlu, ktorý máme radi asi najbližšie. Keď niekde hráme, tak im zavoláme, aby si zahrali s nami a tak. Takisto sa ich pokúšame presadiť na nejakých festivaloch, čo sa niekdy podarí, inokedy nie... Páči sa nám ale takisto trebárs Zhoda náhod, čo je mladá a podľa nás veľmi dobrá a talentovaná kapela. Ak budú na sebe pracovať, tak sa môžu dostať ďaleko. Trebárs tam, ako dnes Braňo Alex, alebo Sveťo (smiech).“

Nachádzali ste sa niekedy v minulosti, čo i len na krátku chvíľu v štádiu, keď ste mali ambície sa hudbou živiť?

Koňýk: „ Ja sa momentálne hudbou živím...“

Ja som mal ale na mysli, že by vás živila vyslovene táto kapela...

Koňýk: „To nie, také obdobie nikdy nebolo. Keby sme žili v Nemecku, alebo Anglicku, tak by to možno išlo, ale tu nie je šanca.“

Zóna A má však slušné renomé aj za hranicami Slovenska, takže eventuálne, pokiaľ by ste mali schopného manažéra...

Koňýk: „Hrali sme už všelikde, v Nemecku i zo tridsať krát...“

Pokiaľ viem, svojho času ste nakrútili aj nejaké skladby spievané v angličtine...

Koňýk: „Išlo len o dve pesničky len tak zo srandy. Vonku fungujú mraky kapiel ako sme my... Paradoxne, keď sme urobili tie dve anglické skladby, tak reakcie väčšiny ľudí z vonku boli také, aby sme sa na to vykašľali, pretože v našom prípade má čaro práve tá slovenčina. Ako vravím, v Taliansku, Francúzsku, či Švédsku je množstvo kapiel ako Zóna A...“

Koňýk, zdá sa, že komunikácia s fanúšikmi je pre túto kapelu dôležitá. Súdiac aspoň podľa dosť aktívneho fóra na stránke Inflagranti Records.

Koňýk: „Ono to vzniklo viac menej z povinnosti. Na začiatku bol jeden taký incident s ultraľavicovými skinheadmi, či anarcho-komunistami alebo kým... Zistil som, že keď ťa na internete niekto obviní že si napríklad fašista, a ty sa nebrániš, tak sa takáto fáma šíri od jedného človeka k druhému, každý k tomu ešte čosi ´pribalí´... Ako vravím, pre mňa je takáto komunikácia s ľuďmi skôr nevyhnutnosťou.“

Máte nejakú predstavu o ďalšom fungovaní Zóny A? Hodláte časom zredukovať aj vaše koncertné aktivity natoľko, že vystúpenia skupiny budú pre jej fanúšikov takým malým sviatkom?

Koňýk: „Frekvenciu vystúpení si zatiaľ udržiavame na štandardnej úrovni. Hráme tak trikrát do mesiaca – takto fungujeme už asi pätnásť rokov. Samozrejme, niekedy môže byť do roka tých koncertov pomenej, sme predsa len limitovaní prácou, rodinami... Frajerky by určite neboli nadšené, keby sme sa každý víkend niekde jeb.li... Čo by sme ale v konečnom dôsledku nechceli ani my. Mám dcéru i frajerku, ktorým sa chcem venovať a nie len vždy niekde koncertovať. Tri koncerty do mesiaca je úplne ideálny stav.“

Myslím, že televízia Musicbox umožňuje v tunajších neradostných pomeroch jedinečnú možnosť prezentácie aj kapelám produkujúcim menšinové žánre. Máte v pláne nakrútiť k niektorej z novinkových skladieb aj videoklip? Je pravda, že tých videí ste v posledných rokoch veľa nenakrútili...

Koňýk: „Videoklip by sme nakrútili radi, ale zatiaľ sme sa ešte ani nedohodli, na akú skladbu by to bolo.“

Zaregistroval som, že fanúšikovia vás ´tlačia´ do „Hlasov z podzemia“...

Koňýk: „´Tlačia´nás aj do „Chleba“, či „Nebuď hlúpa“... Klip však určite chceme. Whisky sa dokonca ponúkol, že by nám ho urobil aj zadarmo, čo by bola hlúposť nevyužiť.“