(Music Expres 29/2003 ročník 1)
...Zóna A je najslávnejšiou slovenskou punkovou kapelou...
(Music Exrpes)

Bratislavská ZÓNA A je najslávnejšou slovenskou punkovou kapelou: Má za sebou 6 albumov, už niekoľko rokov patrí k najväčším hviezdam najväčšieho slovenského festivalu POHODA, jej poslucháči ju doslova milujú, rozprávame sa s jej frontmanom Koňýkom:

- Tešíš sa na tohtoročnú Pohodu?
- Ale áno, je to príjemný pocit byť aspoň raz do roka akoby veľkou kapelou na veľkom festivale.

- Aký je to pocit spievať v najslávnejšej slovenskej punkovej, kapele?
- Čo ja viem, Slobodná Európa je asi slávnejšia... Aký je to pocit? Byť slávnym je pre mňa celkom príjemný pocit. Niekedy, samozrejme, to prináša aj nepríjemné stránky, keď ťa niekto otravuje...

- Čím?
- Na koncertoch niekto príde, začne ma objímať a poď na pivo a vnucuje mi borovičku... Opití ľudia, sú niekedy otravní, no ,a ja to potom nezvládam... a pošlem ich do prdele.  

- Manipuluješ s divákmi na koncertoch?
- Ja vôbec nerobím žiadne také veci, akože všetci tlieskajme alebo spievajme. Na pódiu nehovorím takmer nič, maximálne poviem názov pesničky, ale väčšinou ani to nie. Žiadne manipulácie. Nemám rád ani keď to robia iné kapely.
 
- Spievaš na koncerte a davy kričia, ktorú pesničku máte zahrať...Myslíš si, že davy niekedy ovládajú teba?
- My zahráme svoj program, nech si každý kričí, čo chce. Doteraz máme možno sto pesničiek, z ktorých vieme zahrať tridsať, ale vždy hráme len nejakých sedemnásť, osemnásť.

- Čím si ťa získala punková muzika?
- Ako teenager som počúval Olympic, Rolling Stones a Beatles, ale aj Abbu a Smokie, moju obľúbenú kapelu. Potom na jar v roku 1978 som z rakúskeho rádia zachytil skupinu The Clash a ich pesničku White Riot - prvýkrát som počul punk a hneď som si povedal, ty kokso, čo je toto?! Potom som si ponahrával všetky možné punkové pesničky, zabudol na ostatné kapely a už som sa venoval iba punku. Bolo to silné, tvrdé, melodické - nemám rád punk, keď nemá melódiu. Absolútne ma to chytilo a drží ma to až doteraz.

- Bolo ťažké zohnať spoluhráčov do punkovej kapely?
- My sme sa pohybovali a aj stále pohybujeme v kamarátskej sfére. Keď sme zakladali prvú kapelu Paradox, v rovnakom činžiaku na prvom poschodí som býval ja a Leďo, na prízemí býval bubeník Mäkký Pes a na druhom poschodí Rasťo. Sporu sme hrávali hokej, futbal, karty... No a potom sme ako kamaráti založili kapelu. Každý sa na niečo naučil hrať. Jeden povedal: ja budem basgitarista, a tak sa začal učiť hrať na base... Nebolo to tak, že by sme zháňali nejakých muzikantov.

- Čo ste hrali na prvej punkovej skúške?
- Myslím si, že to bola pesnička Jožin zbážin od Ivana Mládka, ktorú sme dali do punkovej úpravy, nejaké veci od Clash, dokonca Andela od Karla Kryla a niečo aj od Suchého a Slitra... Vybrali sme si text, ktorý sa nám páčil a k tomu sme robili rachot, V tej dobe sa ešte nedalo povedať, že by to bola hudba, ale rýchlo sme sa zlepšovali. Začali sme v januári roku 1980. Prvý koncert sme mali v roku 1983 už s kompletne vlastným repertoárom.

- Odkedy hrá ZÓNA A?
- Od roku 1984. V tej dobe existovali dve kapely - Extip a Paradox. Zopárkrát sme si spolu zahrali a potom sa členovia týchto kapiel spojili do ZÓNY A.

- Čo hovoríš na módnu neopunkovú vlnu? Čo je vlastne punk, z tvojho pohľadu?
- Každý punkáč by ti odpovedal niečo iné. Niečo iné ti povie Vratko z Iné Kafe, niečo iné ti poviem ja, niečo iné povie Braňo Alex zo Slobodnej Európy alebo nejaký totálny anarchista... Punk je taký rozmanitý, že sa nedá presne definovať. Moja definícia punku je, že serieš na všetko a robíš si čo chceš. Sloboda - to je to podstatné. V punku môže byť hocikto a aj punkáč môže vyzerať hocijako. Môže mať číro, môže mať strapaté vlasy, môže byť dohola alebo mať dlhé dreadlocky... Rovnako rozmanitá je aj hudba – od skomercionalizovaných kapiel ako sú Iné Kafe alebo Offspring, až po brutálne kapely, kde niekto iba reve ako blázon, hrá iba v pivnici a odmieta vyjsť do nejakého klubu, že to už je komercia... V punku si každý nájde svoje. Nedá sa povedať, že toto je punk a toto nie je punk... Záleží na každom človeku, čo si pod tým predstavuje a potom si nájde ľudí, ktorí pod punkom chápu približne to, čo on - to je potom jeho punková partia.

- Vráťme sa ešte k súčasnému boomu punkovej hudby. Keď vystupujete na festivale Pohoda, pre divákov ste rovnako veľkou hviezdou ako ktorákoľvek zahraničná kapela. Je vôbec dobré, aby punková kapela bola taká slávna? Je v punku jedno, či si komerčne úspešný alebo nie?
- Nie je to jedno. *Ak vidím, že kapela hrá punk len preto, že teraz punk frčí, aby na tom zarobila peniaze a takýchto kapiel je teraz veľa, ja to prosto už vycítim.... Vidím tú kapelu, ako je oblečená, počujem, čo spieva, čo hrá... Také kapely ma nezaujímajú. Iná situácia je, keď kapela hrá stále tú istú hudbu, ktorej verí a keď je populárna - napríklad Slobodná Európa Braňo a Sveťo hrajú už roky stále tú istú hudbu a teraz sú populárni ako hovado a úspešní a vôbec to nie je komerčné. Oni robia hudbu, ktorá sa teraz dobre predáva. Keď sa bude predávať zle, nezmenia ju. Nebudú hrať disko alebo rap. Budú hrať stále svoju hudbu.

- Ako ste na tom vy?
My sme na tom rovnako. My nie sme muzikanti, ktorí by hrali punk. My sme punkáči, ktorí hrajú hudbu. My nevieme nejako dobre hrať, pretože my sme v prvom rade punkáči. My by sme nedokázali hrať niečo iné. My hráme punk a hotovo! Boli také roky - deväťdesiatdva až deväťdesiatštyri, keď nikto na punk nechodil , ale my sme ho stále hrali a za koncert sme dostali sto korún. Teraz je punkový boom, tak by samozrejme bola hlúposť, aby sme povedali, že na Pohode budeme hrať zadarmo. Aj my potrebujeme prachy na nástroje, aparatúru, nájomné, alimenty, chlast...

- Často koncertujete?
- Do mesiaca hráme štyri - päť ráz. Mohli by sme hrať aj viac, ale nemáme toľko voľného času, pretože všetci okrem mňa pracujú a máme aj nejaké baby a deti...

- Ty si voľný ako vták?
- Ja mám malú distribúciu s punkovou muzikou.

- Zatiaľ posledný album ZÓNY A: Nikto nevie jak to dopadne vyšiel v roku 2000. Prečo je odvtedy ticho?
- My máme medzi platňami približne trojročné obdobia. V minulom roku od nás odišiel Leďo - gitarista a hlavný tvorca hudby a tým pádom došlo ku sklzu, pretože sme sa náš repertoár museli naučiť hrať s novým gitaristom Revom. Leďov autorský potenciál nám chýba, takže teraz sa my, čo sme predtým zleniveli alebo sme toľko netvorili, musíme viac snažiť. V súčasnosti hudbu skladáme všetci, aj Mikko, aj ja a Čupe, ale hlavne Revo. Už sme si dokonca zajednali štúdio, takže v januári pôjdeme nahrávať. Už máme asi desať pesničiek, ďalšie tri sú rozrobené, takže tých pätnásť, ktoré by sme chceli mať na novom albume, je veľmi reálnych. Platňa by mohla vyjsť niekedy v marci.

- Album vyjde u rovnakého vydavateľa ako Nikto nevie...?
- Nie. Podarilo sa nám ho zbaviť. Mali sme s ním robiť ešte jednu platňu, ale boli sme veľmi nespokojní s jeho prístupom, neplnil dohody a veľmi málo platil. Najskôr nám nechcel zaplatiť nič a potom po našich sto telefonátoch nám dal pár tisíc, úplne smiešne peniaze. Robil nám aj iné veci, ktoré robiť nemal a nerobil tie veci, ktoré robiť mal. Tak sa nám po výhražných listoch podarilo, že nás uvoľní.

- Prečo odišiel Leďo?
- Nastali medzi nami ľudské nezhody. Hrali sme spolu viac ako dvadsať rokov. Bola tam spústa malých dôvodov, ktoré sa pomaličky nazbierali a trhlina medzi Leďom na jednej strane a nami na druhej sa zväčšovala... Nakoniec videl, že si už nerozumieme, tak odišiel.

- Je to škoda?
- Nie, lebo už sa to nedalo vydržať. Nebolo by dobré, keby sme hrali v kapele, kde nie je pohoda. V takej kapele by som ja, ani ostatní, ani Leďo, hrať nechcel. Pohoda v kapele je prvoradá.

- Odkiaľ prišiel nový gitarista?
- Revo šesť rokov bubnoval v Extipe. Vie hrať na gitare, na base, aj na bicích on je multitalent. Teraz je gitaristom a na novej platni bude mať ako autor hudby najväčšie zastúpenie.

- Odrazí sa výmena gitaristu na hudbe ZÓNY A?
- Nie, nie. Bude to stále to isté. My sa nezmeníme. Teraz je však naša tvorba viac kolektívna.

- Medzi muzikantmi sa hovorí, že príchod nového člena vlieva čerstvú krv do kapely. Je to tak aj vo vašom prípade?
- Určite. Revo priniesol do kapely väčšie "gule".

- Keď si s punkom začínal, mal si nejaký konkrétny vzor, kapelu, na ktorú si sa chcel podobať?
- Samozrejme, že boli také: Ramones, ktorá je odvtedy až doteraz pre nás dôležitá, alebo Adicts - túto nedeľu sme mali s nimi hrať vo Viedni, ale zo zdravotných dôvodov museli
zrušiť turné. Takmer sa nám splnil sen, že si s nimi zahráme...

- Ako ste sa k Adicts dostali?
- Boli sme sa na nich pozrieť, keď koncertovali v Mníchove a neskôr, v decembri 2002 sme hrali na festivale v Berlíne, na ktorom hrali aj oni.

- Aký ohlas ste mali na festivale?
- Zo slovenskej kapely sa nikto neposerie, ale bol sa na nás pozrieť Wattie z Exploited a spevák z Business a ukazovali nám, že je to O.K. Ľudia tancovali, zabávali sa, ale prišli hlavne na iné kapely, nie na ZÓNU A.

- Otvoril vám festival dvere do zahraničia?
- My hráme vonku furt. Aj teraz, pred dvoma týždňami sme boli na štyroch koncertoch v nemeckých kluboch, v septembri pôjdeme zasa na štyri koncerty do Švajčiarska...

- Sú to viac-menej promo koncerty, alebo "normálne" hrania za honorár?
- Za honorár, jasné, ale veľmi malý. Po poslednom nemeckom turné nám každému zostalo 15 Euro.

- Hráte na nich ako hlavná kapela?
- Áno, sme hlavná kapela a väčšinou si s nami zahrá aj nejaká miestna začínajúca skupina. Alebo niekedy sme dve rovnocenné kapely.

- Ako vás berú poslucháči v zahraničí?
- Ako takú exotiku.

- Spievate vonku po slovensky?
- Pred pár rokmi sme skúsili urobiť dve pesničky po anglicky, ale nechytali sa lepšie ako slovenské. Niektorí ľudia nám povedali, že naše čaro je práve v tom, že sme iní, tak sme od anglických textov upustili

- Čiže - ZÓNA A je zabehnutá, fungujúca kapela, ktorá ide stále dopredu.
- Nie! Stojíme na mieste. Nikam dopredu sa nehrnieme. Hráme stále tú istú hudbu, nič nemeníme. Držíme sa punku štýl 77. Nič iné nechceme. Niekam sa pohýňať dopredu, ani byť nejakou väčšou, slávnejšou kapelou... Takto je to dobre.

 Hore | Späť