(22.6.2000)
Nezanikajúci rušný svet v Zóne A
(sme)

Punková kapela Zóna A je nepochybne žijúcou a doteraz hrajúcou slovenskou legendou (o ktorej nakrútili dva filmy). Po osemdesiatych rokoch, keď bola na čiernej listine muzikantov a umelcov, začala vydávať demonahrávky v podobe albumov. Po štyroch rokoch odmlky („my si hráme, kedy sa nám chce“) Zóna A  v zostave Koňýk, Leďo, Mikko a Lump Čupe hovorí: „Tento svet sa strašne rýchlo rúti a nikto nevie, jak to dopadne.“ Tak sa volá ich čerstvý album.

Keď ste objavili punk, poznali ste Sex Pistols, vedeli ste niečo o móde Vivienne Westwoodovej?
- Koňýk: „Počul som len nejaké pesničky v rádiu, ktoré sa mi páčili, a nevedel som, ako punkeri vyzerajú, čo si obliekajú. Chodil som v tesilákoch a hovoril, že mám rád punk. Až raz na punkerskej diskotéke v Devíne som zbadal naježených ľudí s reťazami a pochopil som, že to patrí k tomu.“

Ako vznikla Zóna A, pôvodne Antizóna?
- Koňýk: „S Leďom sme založili Paradox: v jednom paneláku býval na prízemí bubeník, na prvom ja a Leďo, na druhom basák a v pivnici sme skúšali. V papučiach sme zišli dole, sem-tam si niekto odskočil na obed alebo vysypať mame smeti. Po rozpade Ex Tipu vznikla Zóna A . V deväťdesiatom prvom k nám prišli Mikko a Čupe, dnešná zostava.“

Vedeli ste, o čom máte spievať, aby to bol punk?
- Koňýk: „So slovníkom v ruke som si prekladal texty anglických kapiel a začal som písať svoje vlastné.“

Zóna A  bola svojho času kultovou kapelou. Pretože ste boli najradikálnejší voči režimu?
- Čupe: „Asi preto, že táto kapela najviac fungovala, členov to bavilo.“
- Koňýk: „Nespievali sme priamo: komunisti, choďte niekam. Nie sme takí primitívi, snažili sme sa dať to medzi riadky. Na rozdiel od Čiech u nás nebol underground, kde by nás zavolala nejaká ,mánička‘ hrať niekam na opustený statok. Postupovali sme podľa vzoru Ventilu RG a Ex Tipu, ktorí robili kompromisy s režimom. Hrali sme v PKO na festivale politickej piesne. Jasné, že nás vyhodili, no iná možnosť nebola. Niekedy sme za rok nevybavili ani jeden koncert.“

Ale k piesni Útok na špicu hitparády bežal v televízii klip.
- Koňýk: „To už bol osemdesiaty deviaty rok a ,sezemáci‘ dostali úlohu podchytiť mládež. A tak sa v priebehu týždňa ozvali naraz všetky denníky, časopisy a Slovenský rozhlas so žiadosťou o rozhovor.“ A po revolúcii začali na námestiach kričať všetci.

Nehnevalo vás to?
- Koňýk: „To ani nie. Objavila sa však kopa manažérov, každý nás chcel vydávať, podpisovať zmluvy - to som si povedal: pozor, je to nejaké čudné. Boli sme opatrní, ale sláva nás aj tak zaskočila. Sveťo Korbel a Braňo Alex to nezvládli, odišli na drogách. Dodnes sú tak trochu stratení.

A vy?
- Koňýk: „S drogami máme minimálne, skoro nulové skúsenosti.“ Britská punková kapela Bed Religion má texty orientované krajne ľavičiarsky, napriek tomu nahráva a vydáva.

Akú šancu majú naše kapely, ak sú ich texty rebelantské, vybočujúce z normálu?
- Koňýk: „Naše vydavateľstvo nám nekladie žiadne hranice, môžeme si spievať hocičo. Kočandrle vie, ako to všetko bolo, a kašle na to. Chcú zarobiť, a to sa nedá s punkom, ktorý je mäkký.

Nie ste obmedzovaní ani v anarchistickom postoji byť radikálne proti inštitúcii zvanej vláda?
- Koňýk: „Každý punker má iný politický názor. Za bývalého režimu alebo za Mečiara sme boli proti a mohli by sme byť aj proti terajšej vláde. Ale to nechceme.
- Čupe: „Ľudia si myslia, že každá punková kapela musí byť politická. My nie sme, to skôr nejaký anarcho-punk.

Punk je o slobode.
- Koňýk: „Aká-taká sloboda tu je, od režimu ma nijaký policajt len tak nevzal. Možno mám šťastie.

Čo si myslíte o slovenskej neopunkovej hudbe?
- Čupe: „Niekde na MTV zazreli kapelu Green Day, začali to hrať, niekto sa ich chytil a posunul niekam inam. Vyššie.

Zdá sa, akoby punkové hnutie znovu ožívalo. Je to tak?
- Čupe: „Čo nového sa dá už v hudbe vymyslieť? Po počítačovej hudbe sa to musí niekam vrátiť. Punk má tú výhodu, že vždy má čím osloviť. Nič tak dlho neprežíva, a to nemusíte počúvať punk, aby ste nemali takéto myslenie.“

Na vašom novom albume sú pre túto hudbu netradiční hostia a netradičné nástroje. Globalizuje sa hudobná scéna natoľko, že na klavíri vám hrá Jaro Filip?
- Koňýk: „My by sme si nepozvali hocikoho, je len málo ľudí, ktorých si tu vážime, a Filip je jedným z nich. Sľúbil nám, že ak bude mať chvíľu čas, príde a zahrá. Prišiel, dali sme mu popolník ku klavíru, zahral a odišiel bez toho, aby za to niečo chcel.

Nestojíte si za tým, že punková hudba má mať ortodoxné nástroje - bicie a gitary?
- Čupe: „Nám sa páči oživenie hudby dychmi alebo sláčikmi. Nakoniec, také sú len tri piesne zo šestnástich.“

Ako sa pracovalo v štúdiu?
- Koňýk: „Oni to nahrali strašne rýchlo, takže keď som prišiel spievať, nestíhal som - problémy boli veľké.“

Vyrazíte na turné?
- Koňýk: „My nemôžeme vyraziť na turné, všetci totiž niekde pracujeme, takže maximálne v piatok a sobotu pôjdeme niekam hrať.“

Čo robíte mimo toho, že ste punkeri?
- Čupe: „Punk nie je zamestnanie (Smiech). Ja a Mikko robíme v zahraničnej tlači, Koňýk je colným deklarantom, Leďo robí v tlačiarni.“

 Hore | Späť