Táto bratislavská legenda vznikla v januári 1980. Peter Schredl "Koňýk" - spev, Jaro Lederleither "Leďo" - gitara, Rasťo Štiglic - basová gitara, Laco Vincze "Mäkký Pes" - bicie. Všetci bývali v jednom paneláku, v ktorého sklade tiež skúšali. Zo začiatku nevedeli hrať a ani nemali žiadne nástroje, len španielky a plechovky. Skúšali však každý druhý deň a postupne si dokupujú aké také nástroje a zosilovače. Začínali kopírovaním punkových vzorov zo Západu: Clash, Sham 69, Stranglers, Ramones..., ale i zpunkovávaním domácich hitov: Olympic, Kryl, Mládek... Začínajú sa rodiť i prvé vlastné skladby, ale rozbeh pozastavila Koňýkova vojna (október 1980 - 1982). Preto sa prvý oficiálny koncert konal až v marci 1983 na obvodnej prehliadke amatérskych kapiel. Hneď získali cenu za najlepší text, ale tiež "nakladačku" do miestnych chuligánov - nepriateľov punku. V marci 1983, po druhom koncerte, odchádza Rasťo študovať a nahradzuje ho Miro Kolečáni "Koleso". S ním zahrali ešte deväť vystúpení, hlavne na rôznych prehliadkach, objavili sa i prvé zmienky v tlači. V apríli 1984 odchádza do Ex-Tipu Koleso. Mäkký Pes zanecháva aktívnej činnosti, a tak Koňýk a Leďo priberajú Petra Huriga "Oziho" - bicie (z Ex-Tipu), Sveťa Korbela - gitara, a potom i Braňa Alexa - basová gitara. Aj keď repertoár Paradoxu zostáva, mení sa názov na Zónu A.

Podrobnú históriu nájdete v BOOKLETE v práve vydanom CD: Nezmestíme sa do svojej kože / Všetko je prázdne